Chránená krajinná oblasť (CHKO) Východné Karpaty je územie ležiace na severovýchode Slovenska. Hrebeň Karpát v tejto časti predstavuje nielen prirodzenú štátnu hranicu s Poľskom, ale aj hranicu CHKO Východné Karpaty a veľkoplošných chránených území  Jaśliski Park Krajobrazowy a Ciśniańsko-Wetliński Park Krajobrazowy nachádzajúcich sa na poľskej strane. Z východu má CHKO spoločnú hranicu s Národným parkom Poloniny, pričom táto hranica do roku 2002 neexistovala.

-je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku.

Nachádza sa neďaleko obce Tatranská Kotlina, v najvýchodnejšej časti Belianskych Tatier, vo vysokohorskom krasovom teréne. Vchod do jaskyne leží na severnom svahu Kobylieho vrchu, vo výške 890 m n. m., čo je asi 130 m nad hladinou riečky Belej. Jaskyňa bola známa zlatokopom už roku 1826, o čom svedčia uhľom písané mená a dátumy na jej stenách. Ich objav však ostal utajený. Až v roku 1881 vnikli do jaskyne jej prví známi objavitelia Július Husz a Johan Britz. Na ďalších objavoch sa podieľali aj B. Kaltstein a I. Verbovský.

Sprístupnená bola za veľkých ťažkostí roku 1884. Elektrické osvetlenie jaskyne zaviedli už v roku 1896, t. j. 12 rokov po objavení žiarovky.

Z celkovej známej dĺžky 3,5 km je verejnosti sprístupnených 1 135 m, s výškovým rozdielom 112 m. Je zaujímavé, že okolo roku 1934 sa v jaskyni robili pokusy so zaľadnením spodných častí, čím by vzrástla atraktivita jaskyne. Tieto pokusy boli aj pomerne úspešné, veľmi sa však pritom poškodila kvapľová výzdoba a praskali vápencové steny jaskyne, preto sa neskôr s pokusmi prestalo.

Pri vzniku Belianskej jaskyne, ktorej vývoj prebiehal od vrchného pliocénu až do konca pleistocénu, pôsobila erozívna a korozívna činnosť ľadovcových a atmosferických vôd v miestach vrstvových škár a tektonických línií.

Jaskyňa sa tiahne v smere S-J a vytvára tri morfologické časti - vstupné, výstupné a zostupné. Vstupné horizontálne časti, v ktorých sa nachádzajú komínové priestory pospájané umelými tunelmi, nemajú kvapľové útvary a javia stopy rútenia. Výstupné časti, ktoré sa začínajú Rázcestím, po 112 m od vchodu prudko stúpajú do výšky. Tieto priestory zahrňujú priestranné, rúcaním zväčšené dutiny, založené na vrstvových plochách. Z kvapľových útvarov tu vznikli nástenné vodopády(Vysoký dóm, Zbojnícka komora, Dóm SNP) a pagodovité stalagmity (Palmová sieň). Zvláštny je naklonený, 2 m vysoký a 1 m široký stalagmit v Zrútenom dóme, ktorý má podobu šikmej veže v Pise. Na plochšom hlinitom dne sa vytvorili menšie jazierka (Palmová sieň, Zlaté jazierko v Zbojníckej komore). Zostupné priestory prudko klesajú temer paralelne s výstupnými časťami najprv smerom na SZ, potom na SV.

Dómovité priestory, zväčšené oddrobovaním, sú vyzdobené kvapľovými vodopádmi (Vodopádový dóm, Hudobná sieň, Hlboký dóm). V Galérii je pozoruhodný stalagmit Biela pagoda, v Bielom dóme je zaujímavý Biely stĺp. Kvapľové útvary sú miestami odumreté, na iných miestach však lesklé, živené presakujúcimi atmosferickými vodami.V Belianskej jaskyni sa vyskytujú tri druhy netopierov: netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier fúzatý (Myotis myscinus) a netopier ostrouchý (Myotis blythi). Žije tu aj plch obyčajný (Glis glis) a v jazierkach bezpancierovec slepý (Bathynella chappuisi) a druhy z radu chvostoskokov (Colembolla). Na zhnitom dreve boli zistené plesne (Mucor mucedo, Penicilium glaucum). Teplota vzduchu v jaskyni kolíše medzi 5 - 5,8 °C, vlhkosť medzi 93 - 97 %.

: netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier fúzatý (Myotis myscinus) a netopier ostrouchý (Myotis blythi). Žije tu aj plch obyčajný (Glis glis) a v jazierkach bezpancierovec slepý (Bathynella chappuisi) a druhy z radu chvostoskokov (Colembolla). Na zhnitom dreve boli zistené plesne (Mucor mucedo, Penicilium glaucum). Teplota vzduchu v jaskyni kolíše medzi 5 - 5,8 °C, vlhkosť medzi 93 - 97 %.

Demänovská dolina

Najnavštevovanejšou lokalitou Nízkych Tatier je Demänovská dolina, ležiaca južne od Liptovského Mikuláša, na severných svahoch pohoria Nízke Tatry, ktoré predstavujú rozsiahly horský systém s hlavným hrebeňom tiahnucim sa v dĺžke 82 km smerom východ-západ, pričom najvyšie končiare presahujú nadmorskú výšku 2 000 m n.m. Najkrajšia dolina Nízkych Tatier meria 16 km. Tiahne sa od hlavného hrebeňa medzi vrchmi Ďumbier 2 043 m, vrcholmi Krúpova hoľa 1 927 m, Chopok 2 024 m, Dereše 2 003 m, Poľana 1 889 m na sever od liptovskej kotliny. Po stranách ju ohraničujú výrazné bočné hrebene. Dolina je súčasťou Národného parku Nízke Tatry, kde popri pozoruhodných scenerických, krajinárskych a estetických hodnotách je najcennejší Demänovský kras a Vrbické pleso. 

Ideálne lyžiarske terény, svetoznáme jaskyne, možnosť letnej turistiky, prekrásna fauna a flóra doplnená vhodnými klimatickými podmienkami dali v tejto doline podnet k vybudovaniu strediska cestovného ruchu, obce Demänovská Dolina, rozloženej vo výškovom pásme od 700 do 2 000 m n. m.

Dolina bola dlho známa len v radoch obdivovateľov podzemných krás.Preskúmaním a opismi s vyznačením zaľadnených a kvapľových časti v 19. a začiatkom 20. storočia sa stali Demänovské jaskyne známymi v celom kultúrnom svete. 

Druhý medzník v histórii doliny a dnešnej obce Demänovská Dolina bolo prvoradé rozhodnutie v roku 1936 vybudovať lanovku na Chopok. Od tohto momentu sa skladba návštevníkov v zimnom období grupuje z radov lyžiarov a mohutný rozmach cestovného ruchu si vynucuje budovanie doliny na vysokohorské stredisko zimných športov s medzinárodným významom. 

Záver obce tvorí miestna časť Jasná s dominantou Chopka vysokého 2 024 m n. m. Stredisko môže poskytnuť viac ako 2 000 postelí v hoteloch rôznych kategórii. Ďalšie ubytovacie možnosti sú v bezprostrednom okolí strediska. K dispozícii je kabínková lanovka, 5 sedačkových lanoviek, 17 lyžiarskych vlekov, 25 km upravených svahov a zjazdových tratí, ako aj 30 km terénov s možnosťou rekreačného lyžovania. 

Lyžiarsky areál ma väčší počet homologizovaných zjazdových tratí, na ktorých boli úspešne usporiadané preteky Svetového pohára, Európskeho pohára, Majstrovstvá sveta juniorov, Svetová Univerziáda a pod.

Zdroj: www.demanovskadolina.sk

Zemplínska šírava je vodné dielo na východnom Slovensku v povodí Bodrogu. Vodná plocha zaberá rozlohu 33 km² (druhá najväčšia na Slovensku), maximálnu dĺžku 11 km, maximálnu šírku 3,5 km, priemernú hĺbku 9,5 m a maximálnu hĺbku 14 m^[1].

Postavená bola v rokoch 1961-1965. Nádrž je vytvorená 6-8 (max. 12) metrovými hrádzami dlhými 7 346 m. Vodnú nádrž napájajú prevažne vody rieky Laborec prostredníctvom prívodného, tzv Šíravského kanála, vodu odvádza tzv. Zalužický kanál (do Laborca), z priehrady tiež vyteká Čierna voda.

Súčasťou nádrže je aj suchá nádrž (tzv. polder) Beša. Šírava slúži na rekreačné účely, plavbu, ochranu pred povodňami, na zavlažovanie a ako zdroj pre priemysel.

Cestovný ruch  

Zemplínska šírava je dôležitou oblasťou letného cestovného ruchu zemplínskeho turistického regiónu na východnom Slovensku, na jej brehoch sa nachádza 8 rekreačných stredísk. Na západnom brehu, v blízkosti mesta Michalovce, je lokalizované rekreačné stredisko Biela hora. Na severných brehoch ležia ďalšie rekreačné strediská: Hôrka (južne od obceVinné),Lúč Medvedia hora, Kaluža, Kamenec, (pri obci Kaluža), Klokočov (pri obci Klokočov) a Paľkov (medzi Klokočovom a Kusínom).

Košický kraj je organizácia štátnej správy na juhu Východného Slovenska. Má rozlohu 6 753 km² a žije tu vyše 766-tisíc obyvateľov. Bol zriadený reformou verejnej správy v roku 1996. Od roku 2007 je spravovaný Obvodným úradom so sídlom vKošiciach, ktorý nahradil dovtedajší Krajský úrad.

Bratislavský samosprávny kraj sa nachádza v západnej a juhozápadnej časti Slovenskej republiky, zaberá územie 2052,6 km² a svojou rozlohou je najmenším krajom Slovenskej republiky. Súčasný systém regiónov bol zavedený v roku 1996 a v roku 2002 sa administratívne regióny stali autonómnymi. Sídlom kraja je Bratislava.

Bratislavský región sa rozprestiera v západnej časti územia Slovenskej republiky, na rozhraní troch štátov – Rakúska, Maďarska a Českej republiky. Región hraničí na severe a východe s Trnavským regiónom,  na juhu s maďarským regiónom Győr-Moson-Sopron, na juho-západe  s rakúskym Burgenlandom a na západe s Dolným Rakúskom.

Územnú a sídelnú štruktúru Bratislavského kraja tvorí 73 obcí, z ktorých 1 má štatút hlavného mesta SR (Bratislava) a 6 má štatút mesta (Malacky, Stupava, Svätý Jur, Pezinok, Modra, Senec). Administratívne tvoria kraj hlavné mesto SR, Bratislava a tri subregióny  – Malokarpatský región, Podunajsko a Záhorie.

Bratislavský kraj ako najvýkonnejší región v ekonomike Slovenskej republiky sa podieľa cca 26% na tvorbe hrubého domáceho produktu SR. V hospodárstve Bratislavského kraja sú zastúpené všetky sektory založené na tradičnej priemyselnej výrobe tovarov. Medzi najdôležitejšie odvetvia priemyslu patrí chemický priemysel, automobilový priemysel, strojárstvo, elektrotechnický a potravinársky priemysel. V rámci prebiehajúcich štrukturálnych zmien v hospodárstve regiónu rastie význam terciárneho sektora najmä v oblasti obchodu a služieb, bankovníctva a poisťovníctva. Bratislavský kraj dlhodobo vykazuje najnižšiu mieru nezamestnanosti spomedzi všetkých krajov SR.

Turizmus v Bratislavskom regióne je veľmi důležitým ekonomickým sektorom kvôli jeho priaznivej polohe.  Atraktívne prostredie regiónu s veľkým množstvom fascinujúcich prírodných krás a rozvinutá infraštruktúra vytvára dobrý základ pre rôzne druhy turistických aktivít.

Pohorie Nízke Tatry boli vyhlásené Národným parkom v roku 1978. Hrebeň Nízkych Tatier sa tiahne západo-východným smerom v severnej časti stredného Slovenska v rozlohe 72 843 ha. V Nízkych Tatrách pod známym vrchom Kráľova hoľa pramenia tri významné slovenské rieky - Hron, Váh a Hornád. Národný park je bohatý na flóru a faunu, žije tu rys, mačka divá, ale aj medveď hnedý.

V Nízkych Tatrách sa nachádza veľký počet jaskynných systémov, hlboké lesnaté doliny, výborne značené turistické chodníky a známe lyžiarské centrá. Medzi najvyhľadavanejšie doliny patrí Demänovská dolina a Jánska dolina, kde boli objavené veľké jaskyne a priepasti. Najrozsiahlejším a zároveň najznámejším jaskynným systémom je systém Demänovských jaskýň, ktoré dovedna merajú 22 km. Ide o Demänovskú jaskyňu Slobody a Demänovskú ľadovú jaskyňu.

Najvyšším vrchom Nízkych Tatier je Ďumbier, vysoký 2034 m. Národný park Nízke Tatry je veľmi vyhľadávaný aj v zime pre svoje vynikajúce lyžiarské strediská, ako stredisko Jasná, ktoré sa nachádza pod vrchom Chopok (2024 m), stredisko Donovaly nachádzajúce sa v západnej časti pohoria a strediská Tále, Krpáčovo, Mýto pod Ďumbierom, Čertovica.